Informácie

← SPÄŤ NA HLAVNÚ STRÁNKU

Pre­zi­dent konferencie
PhDr. Zita MICHLEROVÁ – pred­sed­níč­ka Slo­ven­skej psy­cho­te­ra­pe­utic­kej spoločnosti

Čest­né predsedníctvo
PhDr. Zita Mich­le­ro­vá, pred­sed­níč­ka SPS
Doc. MUDr. Pavel Čer­nák, PhD., pod­pred­se­da Slo­ven­skej psy­cho­te­ra­pe­utic­kej spoločnosti 
prof. MUDr. Ján Pav­lov Praš­ko, CSc. pred­se­da Čes­ké psy­cho­te­ra­pe­utic­ké spo­leč­nos­ti ČLS JEP
prof. MUDr. Jozef Haš­to, PhD.
prof. PhDr. Anton Here­tik, PhD.

Prog­ra­mo­vý výbor konferencie
PhDr. Nadež­da Feketeová
MUDr. Daniel Ralaus 
Mgr. Nor­bert Uhnák

Orga­ni­zač­ný výbor konferencie
PhDr. Zita Michlerová
MUDr. Pavel Čer­nák, PhD.
Mgr. Ive­ta Benko
Mgr. Vie­ra Cvi­ko­vá, PhD.
MUDr. Igor Kundrát
Mgr. Pavol Zámečník

Redakč­ná rada Zbor­ní­ku príspevkov
Mgr. Vie­ra Cvi­ko­vá, PhD.
MUDr. Igor Kundrát
PhDr. Ive­ta Šefa­ro­vá, PhD.
Mgr. Klau­dia Trojanová

Pozva­ní hostia
Jon Fre­de­rick­son, MSW
Dr. Med. Rena­te Sannwald
MUDr. Peter Pöthe


JON FREDERICKSON, MSW

Pôso­bí ako psy­cho­te­ra­pe­ut vo Was­hing­to­ne, D.C. Je zakla­da­te­ľom Inšti­tú­tu krát­ko­do­bej psy­cho­dy­na­mic­kej psy­cho­te­ra­pie a čle­nom fakul­ty vzde­lá­va­cie­ho prog­ra­mu ISTDP na Was­hing­ton Scho­ol of Psy­chiat­ry, kde pôso­bí od roku 1988. Jon vedie nie­koľ­ko výcvikových sku­pín ISTDP vo Švéd­sku, Dán­sku, Nór­sku, Poľ­sku, Holand­sku, Talian­sku, Indii, Irá­ne, Aus­trá­lii, Kana­de a USA. Vo svo­jich pre­zen­tá­ciách a semi­ná­roch pra­cu­je s video­nah­ráv­ka­mi svo­jich psychoterapeutických sede­ní, aby tera­pe­uti mali mož­nost vidiet a učit sa pou­ží­vať efek­tív­ne inter­ven­cie u širo­kej šká­ly pacien­tov. Je auto­rom vyše pät­de­sia­tich publikovaných odborných člán­kov a niekoľkých kníh vrá­ta­ne Psy­cho­dy­na­mic psy­chot­he­ra­py: Lear­ning to Lis­ten from Mul­tip­le Per­spec­ti­ves (v čes­kom pre­kla­de Psy­cho­dy­na­mic­ká psy­cho­te­ra­pie: Jak dobře naslou­chat; Tri­ton 2004), The Lies We Tell Our­sel­ves (Lži, kto­ré si hovo­rí­me), Co-Cre­a­ting Chan­ge (v slo­ven­skom pre­kla­de Spo­loč­né vytvá­ra­nie zme­ny; Euró­pa 2020), Co-Cre­a­ting Safe­ty: Hea­ling the Fra­gi­le Patient (Spo­lu­vyt­vá­ra­nie bez­pec­nos­ti: lie­če­nie fra­gil­né­ho pacien­ta). Kni­ha Co-cre­a­ting chan­ge zís­ka­la v roku 2014 prvú cenu v oblas­ti psy­chiat­rie v rám­ci Bri­tish Medi­cal Asso­cia­ti­on Book Awards.

Abstrakt prednášky prednesenej na online stretnutí na Slovensku v roku 2022
Frustrácia! Pacient, ktorý nemal žiadne problémy.

Na začiat­ku tera­pe­utic­kej prá­ce sa pýtame, s akým prob­lé­mom by pacient chcel pomôcť. Čo ak pacient povie, že nemá žiad­ne prob­lé­my? Čo ak povie, že pri­šiel, pre­to­že mu to pove­dal nie­kto iný? Čo ak sa vás opýta, na čom by mal pod­ľa vás pra­co­vať? V tom­to momen­te by mno­hí tera­pe­uti boli frus­tro­va­ní. „Ak nemá­te žiad­ne prob­lé­my, pre­čo ste tu?“ Samoz­rej­me, že taká­to otáz­ka tera­pe­uta by spô­so­bi­la len to, že pacient by odpo­ve­dal: „Neviem. Vy ste odbor­ník.“ V tej­to video­p­re­zen­tá­cii psy­cho­te­ra­pe­utic­ké­ho sede­nia si pre­štu­du­je­me úvod­né sede­nie s takýmto pacien­tom. Pacient je dro­go­vo závis­lý v pro­ce­se zota­vo­va­nia a tvr­dí, že nemá žiad­ne prob­lé­my vyža­du­jú­ce tera­piu. Bude­me ana­ly­zo­vat jed­not­li­vé reak­cie pacien­ta a na zákla­de tej­to analýzy uvi­dí­me, ako účin­ne rea­go­vat. Potom namies­to toho, aby bol frus­tro­va­ný tera­pe­ut, budú frus­tro­va­né obran­né mecha­niz­my pacienta.

J. Fre­de­rick­son pred­ne­sie svoj prís­pe­vok v dvoj­ho­di­no­vom onli­ne vstupe.


DR. MED. RENATE SANNWALD

Pediat­ric­ka a psy­cho­te­ra­pe­ut­ka pre deti a mlá­dež v súkrom­nej pra­xi. Je výcvikovou docent­kou v ana­ly­tic­kej psy­cho­te­ra­pii v DGPT BIPP, docent­kou KIP, pod­pred­sed­ky­nou pre dal­šie vzde­lá­va­nie v hlbin­nej psy­cho­te­ra­pii zame­ra­nej na deti a mlá­dež v Ber­lí­ne, docent­kou a super­ví­zor­kou v BAP, MAPP, ZAPKPMB.

Abs­trakt pred­náš­ky pred­ne­se­nej na onli­ne stret­nu­tí na Slo­ven­sku v roku 2022
(Ne)viditeľný tre­tí…
pre­skú­ma­nie a vyspo­ria­da­nie sa s otcovskými mýtmi a s obra­zom otca v nás

Oso­ba otca, pater fami­lias, zohrá­va­la v našej kul­tú­re celé stá­ro­čia tú naj­dô­le­ži­tej­šiu rolu v rodin­nom živo­te a v spo­lo­čen­skom živo­te. Zani­ka­nie štruk­túr založených na auto­ri­te po dru­hej sve­to­vej voj­ne a zrov­no­práv­ne­nie posta­ve­nia žien a mužov v pra­cov­nom a rodin­nom živo­te malo na roz­de­le­nie rolí taký dopad, že pozí­cia otcov osta­la nie zried­ka osla­be­ná, otec sa z výchovy stia­hol, tak­že z otca sa stal „nevi­di­teľ­ný tre­tí“. V pred­náš­ke pred­sta­ví­me his­to­ric­ký vývoj pozí­cie otca v rodi­ne a spo­loč­nos­ti a psy­cho­ana­ly­tic­ké teórie k fun­kcii otca v rodine.


MUDR. PETER PÖTHE

Det­ský psy­cho­ana­ly­tic­ký psy­cho­te­ra­pe­ut a psy­chia­ter, vo svo­jej súkrom­nej pra­xi sa viac ako 25 rokov venu­je pozo­ro­va­niu a psy­cho­ana­ly­tic­kej psy­cho­te­ra­pii detí, ado­les­cen­tov a rodi­čov. Spo­lu­za­lo­žil Lin­ku bez­pe­čí, od 90. rokov sa veno­val výskumu, lieč­be a ochra­ne zneužívaných, týraných a inak traumatizovaných detí.

Zalo­žil Inšti­tút pre psy­cho­te­ra­piu detí a rodi­čov (IPDAR), v rám­ci kto­ré­ho vyško­lil 150 detských psy­cho­te­ra­pe­utov v ČR a SR. Učí na kur­zoch, pred­ná­ša odbor­ní­kom i lai­kom v oblas­ti det­skej psy­cho­te­ra­pie – psy­chic­kej trau­me, psy­chic­kom vývine, pub­li­ko­val stov­ky roz­ho­vo­rov a mediál­nych člán­kov, zúčast­nu­je sa pod­cas­tov, verejných a odborných dis­ku­sií, verej­ne sa anga­žu­je pri pomo­ci obe­tiam rasis­tic­ké­ho nási­lia a pri pomo­ci detským ute­čen­com. Je auto­rom monog­raí: Dítě v ohro­že­ní (GplusG), Psy­cho­te­ra­pie dítěte – pří­pad šes­ti­le­té­ho chlap­ce (Gra­da), Emoč­ní poru­chy v dět­ství a dospí­vá­ní 1 – 3. vydá­ní (Gra­da), Síla nevy­slo­ve­né­ho – pří­běhy psy­cho­te­ra­pie dětí a dospí­va­jí­cích (Por­tál). Žije a pra­cu­je v Prahe.

Abs­trakt pre­zenč­nej pred­náš­ky pred­ne­se­nej na stret­nu­tí na Slo­ven­sku v roku 2022
Bez­pe­čie ale­bo rast v tera­pii dieťaťa

Pocit bez­pe­čia a regu­lá­cia nega­tív­nych emó­cií je pod­mien­kou pre­ži­tia, ale aj fyzi­olo­gic­ké­ho vývinu moz­gu. Vzťa­hy a tera­pia, kto­ré kla­dú dôraz iba na pozi­tív­ne emó­cie, nesú v sebe rizi­ko fixá­cie ale­bo regre­sie na závis­lý dyadic­ký vzťah. Tie­to vzťa­hy sú zalo­že­né na zdie­ľa­nej fan­tá­zii o har­mo­nic­kej jed­no­te, kto­rá popie­ra gene­rač­né, pohlav­né a indi­vi­du­ál­ne roz­die­ly. Opačným extré­mom sú vzťa­hy zalo­že­né na fan­tá­zii o nezá­vis­los­ti a sebes­tač­nos­nos­ti. Tie­to vzťa­hy môžu spô­so­biť vzťa­ho­vú trau­mu a vznik nezre­lej, neem­pa­tic­kej a nar­cis­tic­kej osob­nos­ti. Zmys­lom tera­pe­utic­ké­ho vzťa­hu je zaží­va­nie poci­tu bez­pe­čia, symp­tó­mo­vej úľa­vy, ale aj obja­vo­va­nia nové­ho a nezná­me­ho pries­to­ru v mys­liach die­ťa­ťa a tera­pe­uta. Tera­pe­utic­ký vzťah by mal die­ťa­ťu slú­žiť ako iden­ti­kač­ný vnú­tor­ný objekt (impli­cit­ná spo­mien­ka), kto­rý vytvá­ra nie­len pocit bez­pe­čia, ale aj dôve­ry vo vlast­né schop­nos­ti a hod­no­tu a moti­vá­ciu rásť pre budúc­nosť. Ten­to pro­ces je ilus­tro­va­ný na prí­kla­doch neurovedeckých výzkumov a tera­pe­utic­kej pra­xe autora.


GÁBOR SZŐNYI, MD

psy­chia­ter, soci­ológ, výcvikový psy­cho­ana­ly­tik a ana­ly­tik výcvikových sku­pín. Je spo­lu­za­kla­da­te­ľom Psy­cho­ana­ly­tic­ko-psy­cho­te­ra­pe­utic­ké­ho inšti­tú­tu Men­tal­Port v Budapešti.

Okrem iné­ho bol v rokoch 2002 – 2021 čle­nom správ­nej rady Európ­ske­ho psy­cho­ana­ly­tic­ké­ho inšti­tú­tu a podie­ľal sa na vzni­ku niekoľkých nových analytických spo­loč­nos­tí v EE. Je čle­nom Fóra pre spo­lo­čen­ské zále­ži­tos­ti Európ­skej psy­cho­ana­ly­tic­kej fede­rá­cie a bol vedú­cim výskumného pro­jek­tu EPF-PIEE „Psy­cho­ana­ly­tic­ký tré­ning v rôz­nych pro­stre­diach: ces­ta (skú­se­nosť), výsledok“. Je auto­rom maďar­skej učeb­ni­ce psy­cho­te­ra­pie a maďar­skej učeb­ni­ce vede­nia sku­pín; má viac ako 150 pub­li­ká­cií. Hlav­né oblas­ti záuj­mu: tera­pe­utic­ký mik­ro­pro­ces, super­ví­zia a psy­cho­te­ra­pe­utic­ké organizácie.

Abs­trakt pre­zenč­nej pred­náš­ky pred­ne­se­nej na stret­nu­tí na Slo­ven­sku v roku 2022
Typic­ké kri­tic­ké štá­diá a vývojové rie­še­nia v živo­te psychoterapeutických organizácií.

Pri­már­nou úlo­hou psychoterapeutických orga­ni­zá­cií je pes­to­va­nie a udr­žia­va­nie špe­cic­kej metó­dy a posky­to­va­nie kva­li­ko­va­né­ho výcviku. Hoci sa hlav­né metó­dy líšia vo svo­jej teórii a meto­do­ló­gii, exis­tu­je nie­koľ­ko podob­nos­tí, ako sa rodia a vyví­ja­jú. Dostať sa od zalo­že­nia k sta­bil­nej a spo­ľah­li­vej orga­ni­zá­cii trvá 20 – 30 rokov, čo zna­me­ná nie­koľ­ko gene­rá­cií pro­fe­si­oná­lov, kto­rí k tomu­to roz­vo­ju pris­pie­va­jú. Štú­dium týchto orga­ni­zá­cií uka­zu­je, že pôvod­né kon­flikt­né kon­šte­lá­cie sa peri­odic­ky opa­ku­jú v neskor­šom živo­te mladých ale­bo star­ších spo­loč­nos­tí, čo môže byť trau­ma­tic­ké. V pre­zen­tá­cii budem dis­ku­to­vat o niektorých kritických – ale nevyhnutných – bodoch s ich roz­diel­ny­mi výsledkami, ako naprí­klad pyra­mí­do­vý typ „inšti­tút jed­nej oso­by“ ver­zus naro­de­nie 2 – 3 „otcov zakla­da­te­ľov“ ale­bo „impor­to­va­ná“ orga­ni­zá­cia; úlo­hy a kon­den­zá­cia úloh v počia­toč­nej fáze; či neskôr nezme­ni­teľ­né „star­šie“ či krí­za, keď sa všet­ci zdrá­ha­jú kan­di­do­vať do úra­du. Budem hovo­riť aj o roz­de­le­ní a zno­vuz­jed­no­te­ní psychoterapeutických orga­ni­zá­cií. Pred­náš­ku uzav­riem mož­nos­ťa­mi a limit­mi seba­ref­le­xie organizácie.