Pokyny pre prispievateľov do zborníka príspevkov →
Prezident konferencie
PhDr. Zita MICHLEROVÁ – predsedníčka Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti
Čestné predsedníctvo
PhDr. Zita Michlerová, predsedníčka SPS
Doc. MUDr. Pavel Černák, PhD., podpredseda Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti
prof. MUDr. Ján Pavlov Praško, CSc. predseda České psychoterapeutické společnosti ČLS JEP
prof. MUDr. Jozef Hašto, PhD.
prof. PhDr. Anton Heretik, PhD.
Programový výbor konferencie
PhDr. Nadežda Feketeová
MUDr. Daniel Ralaus
Mgr. Norbert Uhnák
Organizačný výbor konferencie
PhDr. Zita Michlerová
MUDr. Pavel Černák, PhD.
Mgr. Iveta Benko
Mgr. Viera Cviková, PhD.
MUDr. Igor Kundrát
Mgr. Pavol Zámečník
Redakčná rada Zborníku príspevkov
Mgr. Viera Cviková, PhD.
MUDr. Igor Kundrát
PhDr. Iveta Šefarová, PhD.
Mgr. Klaudia Trojanová
Pozvaní hostia
Jon Frederickson, MSW
Dr. Med. Renate Sannwald
MUDr. Peter Pöthe
JON FREDERICKSON, MSW
Pôsobí ako psychoterapeut vo Washingtone, D.C. Je zakladateľom Inštitútu krátkodobej psychodynamickej psychoterapie a členom fakulty vzdelávacieho programu ISTDP na Washington School of Psychiatry, kde pôsobí od roku 1988. Jon vedie niekoľko výcvikových skupín ISTDP vo Švédsku, Dánsku, Nórsku, Poľsku, Holandsku, Taliansku, Indii, Iráne, Austrálii, Kanade a USA. Vo svojich prezentáciách a seminároch pracuje s videonahrávkami svojich psychoterapeutických sedení, aby terapeuti mali možnost vidiet a učit sa používať efektívne intervencie u širokej škály pacientov. Je autorom vyše pätdesiatich publikovaných odborných článkov a niekoľkých kníh vrátane Psychodynamic psychotherapy: Learning to Listen from Multiple Perspectives (v českom preklade Psychodynamická psychoterapie: Jak dobře naslouchat; Triton 2004), The Lies We Tell Ourselves (Lži, ktoré si hovoríme), Co-Creating Change (v slovenskom preklade Spoločné vytváranie zmeny; Európa 2020), Co-Creating Safety: Healing the Fragile Patient (Spoluvytváranie bezpecnosti: liečenie fragilného pacienta). Kniha Co-creating change získala v roku 2014 prvú cenu v oblasti psychiatrie v rámci British Medical Association Book Awards.
Abstrakt prednášky prednesenej na online stretnutí na Slovensku v roku 2022
Frustrácia! Pacient, ktorý nemal žiadne problémy.
Na začiatku terapeutickej práce sa pýtame, s akým problémom by pacient chcel pomôcť. Čo ak pacient povie, že nemá žiadne problémy? Čo ak povie, že prišiel, pretože mu to povedal niekto iný? Čo ak sa vás opýta, na čom by mal podľa vás pracovať? V tomto momente by mnohí terapeuti boli frustrovaní. „Ak nemáte žiadne problémy, prečo ste tu?“ Samozrejme, že takáto otázka terapeuta by spôsobila len to, že pacient by odpovedal: „Neviem. Vy ste odborník.“ V tejto videoprezentácii psychoterapeutického sedenia si preštudujeme úvodné sedenie s takýmto pacientom. Pacient je drogovo závislý v procese zotavovania a tvrdí, že nemá žiadne problémy vyžadujúce terapiu. Budeme analyzovat jednotlivé reakcie pacienta a na základe tejto analýzy uvidíme, ako účinne reagovat. Potom namiesto toho, aby bol frustrovaný terapeut, budú frustrované obranné mechanizmy pacienta.
J. Frederickson prednesie svoj príspevok v dvojhodinovom online vstupe.
DR. MED. RENATE SANNWALD
Pediatricka a psychoterapeutka pre deti a mládež v súkromnej praxi. Je výcvikovou docentkou v analytickej psychoterapii v DGPT BIPP, docentkou KIP, podpredsedkynou pre dalšie vzdelávanie v hlbinnej psychoterapii zameranej na deti a mládež v Berlíne, docentkou a supervízorkou v BAP, MAPP, ZAP a KPMB.
Abstrakt prednášky prednesenej na online stretnutí na Slovensku v roku 2022
(Ne)viditeľný tretí…
preskúmanie a vysporiadanie sa s otcovskými mýtmi a s obrazom otca v nás
Osoba otca, pater familias, zohrávala v našej kultúre celé stáročia tú najdôležitejšiu rolu v rodinnom živote a v spoločenskom živote. Zanikanie štruktúr založených na autorite po druhej svetovej vojne a zrovnoprávnenie postavenia žien a mužov v pracovnom a rodinnom živote malo na rozdelenie rolí taký dopad, že pozícia otcov ostala nie zriedka oslabená, otec sa z výchovy stiahol, takže z otca sa stal „neviditeľný tretí“. V prednáške predstavíme historický vývoj pozície otca v rodine a spoločnosti a psychoanalytické teórie k funkcii otca v rodine.
MUDR. PETER PÖTHE
Detský psychoanalytický psychoterapeut a psychiater, vo svojej súkromnej praxi sa viac ako 25 rokov venuje pozorovaniu a psychoanalytickej psychoterapii detí, adolescentov a rodičov. Spoluzaložil Linku bezpečí, od 90. rokov sa venoval výskumu, liečbe a ochrane zneužívaných, týraných a inak traumatizovaných detí.
Založil Inštitút pre psychoterapiu detí a rodičov (IPDAR), v rámci ktorého vyškolil 150 detských psychoterapeutov v ČR a SR. Učí na kurzoch, prednáša odborníkom i laikom v oblasti detskej psychoterapie – psychickej traume, psychickom vývine, publikoval stovky rozhovorov a mediálnych článkov, zúčastnuje sa podcastov, verejných a odborných diskusií, verejne sa angažuje pri pomoci obetiam rasistického násilia a pri pomoci detským utečencom. Je autorom monograí: Dítě v ohrožení (GplusG), Psychoterapie dítěte – případ šestiletého chlapce (Grada), Emoční poruchy v dětství a dospívání 1 – 3. vydání (Grada), Síla nevysloveného – příběhy psychoterapie dětí a dospívajících (Portál). Žije a pracuje v Prahe.
Abstrakt prezenčnej prednášky prednesenej na stretnutí na Slovensku v roku 2022
Bezpečie alebo rast v terapii dieťaťa
Pocit bezpečia a regulácia negatívnych emócií je podmienkou prežitia, ale aj fyziologického vývinu mozgu. Vzťahy a terapia, ktoré kladú dôraz iba na pozitívne emócie, nesú v sebe riziko fixácie alebo regresie na závislý dyadický vzťah. Tieto vzťahy sú založené na zdieľanej fantázii o harmonickej jednote, ktorá popiera generačné, pohlavné a individuálne rozdiely. Opačným extrémom sú vzťahy založené na fantázii o nezávislosti a sebestačnosnosti. Tieto vzťahy môžu spôsobiť vzťahovú traumu a vznik nezrelej, neempatickej a narcistickej osobnosti. Zmyslom terapeutického vzťahu je zažívanie pocitu bezpečia, symptómovej úľavy, ale aj objavovania nového a neznámeho priestoru v mysliach dieťaťa a terapeuta. Terapeutický vzťah by mal dieťaťu slúžiť ako identikačný vnútorný objekt (implicitná spomienka), ktorý vytvára nielen pocit bezpečia, ale aj dôvery vo vlastné schopnosti a hodnotu a motiváciu rásť pre budúcnosť. Tento proces je ilustrovaný na príkladoch neurovedeckých výzkumov a terapeutickej praxe autora.
GÁBOR SZŐNYI, MD
psychiater, sociológ, výcvikový psychoanalytik a analytik výcvikových skupín. Je spoluzakladateľom Psychoanalyticko-psychoterapeutického inštitútu MentalPort v Budapešti.
Okrem iného bol v rokoch 2002 – 2021 členom správnej rady Európskeho psychoanalytického inštitútu a podieľal sa na vzniku niekoľkých nových analytických spoločností v EE. Je členom Fóra pre spoločenské záležitosti Európskej psychoanalytickej federácie a bol vedúcim výskumného projektu EPF-PIEE „Psychoanalytický tréning v rôznych prostrediach: cesta (skúsenosť), výsledok“. Je autorom maďarskej učebnice psychoterapie a maďarskej učebnice vedenia skupín; má viac ako 150 publikácií. Hlavné oblasti záujmu: terapeutický mikroproces, supervízia a psychoterapeutické organizácie.
Abstrakt prezenčnej prednášky prednesenej na stretnutí na Slovensku v roku 2022
Typické kritické štádiá a vývojové riešenia v živote psychoterapeutických organizácií.
Primárnou úlohou psychoterapeutických organizácií je pestovanie a udržiavanie špecickej metódy a poskytovanie kvalikovaného výcviku. Hoci sa hlavné metódy líšia vo svojej teórii a metodológii, existuje niekoľko podobností, ako sa rodia a vyvíjajú. Dostať sa od založenia k stabilnej a spoľahlivej organizácii trvá 20 – 30 rokov, čo znamená niekoľko generácií profesionálov, ktorí k tomuto rozvoju prispievajú. Štúdium týchto organizácií ukazuje, že pôvodné konfliktné konštelácie sa periodicky opakujú v neskoršom živote mladých alebo starších spoločností, čo môže byť traumatické. V prezentácii budem diskutovat o niektorých kritických – ale nevyhnutných – bodoch s ich rozdielnymi výsledkami, ako napríklad pyramídový typ „inštitút jednej osoby“ verzus narodenie 2 – 3 „otcov zakladateľov“ alebo „importovaná“ organizácia; úlohy a kondenzácia úloh v počiatočnej fáze; či neskôr nezmeniteľné „staršie“ či kríza, keď sa všetci zdráhajú kandidovať do úradu. Budem hovoriť aj o rozdelení a znovuzjednotení psychoterapeutických organizácií. Prednášku uzavriem možnosťami a limitmi sebareflexie organizácie.